Workshop SILA DYCHU: Ovládni svoj dych, zmeň svoje zdravie a výkon

Jeden z autonómnych systémov nášho tela je dýchanie. Nemusíme mu za celý deň venovať najmenšiu pozornosť, a aj napriek tomu plní tú najdôležitejšiu funkciu v našom tele: plní naše bunky kyslíkom a tvorí základ nášho prežitia (orientačný odhad prežitia je 3 týždne bez jedla, 3 dni bez vody a iba 3 minúty bez vzduchu). Čo by sme zistili, ak by sme mu venovali chvíľu pozornosti? Zistili by sme, že občas dýchame rýchlo a plytko, inokedy zas pomaly a hlboko. Občas sa vieme nadýchnuť do plných pľúc a inokedy máme pocit zovretého hrudníka. Občas dýchame nosom úplne prirodzene a inokedy lapáme po dychu s otvorenými ústami dokorán. V noci niekto dýcha jemne a potichu, iný zas chrápe a zastavuje sa mu dych. Čo spôsobujú tieto zmeny a rozdiely? A je vôbec dôležité sa o to zaujímať? Pokračuj v čítaní a už nikdy nebudeš pochybovať o dôležitosti funkčného dýchania.

Dýchanie môže byť aj nefunkčné? Áno, môže a máme na to jasné určenie. O funkčnom dýchaní hovoríme vtedy, ak naše BOLT (Body Oxygen Level Test) skóre dosahuje minimálne 20 sekúnd. Všetko pod túto hranicu označujeme ako nefunkčné alebo formálnejšie dysfunkčné dýchanie. BOLT skóre je kontrolovaná pauza medzi posledným výdychom a prvým nádychom. Tento test má jasné pravidlá, aby bol správne vykonaný. Spolu s MBT testom, ktorý je tiež ukazovateľom funkčnosti dýchania, budeme začínať praktickú časť workshopu SILA DYCHU, na ktorý sa môžeš prihlásiť na konci tohto príspevku.

Ďalší z autonómnych systémov nášho tela je nervový systém. Vedel/a si, že náš nervový systém dokáže prepínať medzi pocitom stresu či napätia a pocitom pokoja a regenerácie? Hovoríme o sympatiku a parasympatiku. Dych a nervový systém majú dve spoločné vlastnosti. Oba pracujú aj bez nášho vedomia a oba sa navzájom ovplyvňujú. To znamená, že ak dýchame ústami, plytko alebo rýchlo, telo prepne nervový systém do režimu sympatiku a je pripravené na stresovú situáciu. Z evolučného hľadiska je tento režim dôležitý pre naše prežitie. Telo zdvihne stresové hormóny kortizol, adrenalín a noradrenalín, ale tiež glukagón, čím sa zvyšuje aj hladina cukru v krvi (ak sa to deje príliš často, môžeme si časom znížiť inzulínovú citlivosť, čo môže viesť k cukrovke). Takto presúva energiu najmä do svalov, srdca a mozgu, aby vedelo rýchlo reagovať na blížiace sa nebezpečenstvo. V tejto chvíli telo utlmí alebo úplne vypne činnosť ostatných systémov – tráviaceho, reprodukčného, imunitného, vylučovacieho a tiež vyšších kognitívnych činností. A to je v poriadku. Prestáva to byť v poriadku, ak sme v tomto režime dlhodobo aj bez situácie ohrozujúcej život. Napríklad v práci, v aute alebo len tak doma. Ak sa telo nachádza prevažne v sympatiku, spôsobuje to chronický stres. Ten vedie k tomu, že telo nedokáže obnovovať vlastný organizmus a stáva sa dlhodobo preťaženým. To vyvoláva celú škálu zdravotných problémov – od zvýšeného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení cez gastrointestinálne problémy a neplodnosť až po depresie a autoimunitné ochorenia (ako je napríklad diabetes). Znie to hrozivo, ale dobrou správou je, že náš nervový systém dokážeme regulovať, a to vďaka DYCHU, pretože ako som už spomenul, tieto dva systémy sú prepojené. Aj toto je jedna z techník, ktorú učím na workshope SILA DYCHU.

A čo taký šport? Vieš, že vedomou prácou s dychom zvýšiš svoj výkon v tréningu či športe? A to vďaka dvom cestám. Jednou cestou je efektívne využitie kyslíka. Na začiatku som spomenul, že dýchanie plní naše bunky kyslíkom. Takmer všetky bunky nášho tela potrebujú kyslík pre svoje mitochondrie – naše výrobne energie. Bez kyslíka nedokážu naše mitochondrie vyprodukovať ATP, čo je jednotka energie nášho tela. Bez nej rapídne klesá náš výkon a my sa čudujeme, prečo nevládzeme, aj keď sme tvrdo a konzistentne trénovali. Mnoho ľudí si myslí, že čím viac dýchame, tým viac kyslíka dostaneme do tela. Dostať dostaneme, ale naše telo ho nedokáže použiť, pretože zostáva naviazaný na hemoglobín, vďaka ktorému sa dostáva do celého tela. Ako zabezpečíme to, aby sa kyslík od hemoglobínu odpojil a okysličil naše bunky? To si už musím nechať až na prednášku na workshope. Ale poviem ti, aká je tá druhá cesta. Druhá cesta je regenerácia. Asi ti je jasné, že telo sa nezlepšuje na tréningu. Vtedy dostáva iba stimul. Zlepšuje sa, keď tento stimul regeneruje a snaží sa byť pripravené lepšie, keď ten stimul príde znovu. A teda ak dokážeme zlepšiť regeneráciu, urýchlime adaptáciu na tento stimul a budeme sa rýchlejšie zlepšovať v našom tréningu. A ako zlepšíme regeneráciu? Vďaka regulovaniu nervového systému a režimu parasympatiku, ktorý, ako už teraz vieš, je režimom kľudu, oddychu a regenerácie.

Tak čo? Ešte pochybuješ o dôležitosti funkčného dýchania? Ak ťa tieto témy zaujali a máš chuť sa naučiť o dychu viac teoretických, ale aj praktických informácií, tak sa prihlás na workshop SILA DYCHU, ktorý bude už 19. 9. 2026.